Zatímco naše proruské prase volené nejen hlubockými
ódeesáky zrušilo novoroční projevy a nahradilo je svými nenávistnými poselstvími, na Slovensku dnes po obědě pronese svůj první novoroční projev
prezidentka Zuzana Čaputová. Ve stejný čas jako další vyhulenej ódeesák Kubera
("Varuji před ekologickou posedlostí. Planeta se nezhroutí.") či
soudruh ANO-Vondráček ("Česko je neusazenou demokracií").
***********
Milé spoluobčianky, milí spoluobčania,
želám vám príjemné sviatočné popoludnie. Prihováram sa
vám na počiatku nového roku s nádejou, ktorú zdieľame všetci a ktorá je mojím
prianím pre vás. Nech ste zdraví a spokojní v kruhu svojich najbližších, nech
máte radosť z maličkostí, ktoré utvárajú našu každodennosť. Prajem nám všetkým,
aby sme využili príležitosti, ktoré nám nový rok ponúkne, aby sa nám spolu
darilo budovať úspešné Slovensko, ktoré bude domovom pre nás všetkých.
Slovensko, ktoré dnes oslavuje 27. výročie svojej štátnosti.
Najradšej by som bola, keby môj prvý novoročný príhovor v
tejto funkcii bol tým, čo všetci tak potrebujeme: pohladením milými slovami. To
by ale nebol pravdivý. Bude však dúfam posolstvom o nádeji, ktorú môže každý z
nás naplniť.
Medziľudské vzťahy, atmosféra, v akej naša spoločnosť
žije, nie je daná a nemenná. Vytvárame ju my všetci. So smútkom a rozčarovaním
sledujem, ako naberá na sile hrubosť, vulgárnosť a manipulácia vo verejnej
debate. Ako si pomaly zvykáme na to, že osobný konflikt je legitímnou pracovnou
metódou. Akoby jedinou cestou na presadenie svojich myšlienok bolo poníženie
oponenta a vymedzenie sa na jeho úkor. So slovom sa často narába účelovo, bez
zodpovednosti za následky a s umlčaním vlastného svedomia. Sme unavení z
množstva konfliktov a mnohých ľudí rozdeľujú spory.
Myslime však na to, že aj po nich budeme všetci na
Slovensku žiť spoločne. O čo prajnejší a úctivejší k sebe budeme dnes, o čo
menej sa od seba v dôsledku sporov vzdialime, o to lepšie zvládneme, keď sa
situácia po voľbách nebude vyvíjať celkom podľa našich predstáv. My všetci
spolu teraz tvoríme Slovensko. A každý, kto má skutočný záujem o to, aby sa
našej republike darilo, musí vidieť v tom druhom aj brata, sestru, občana,
človeka, s ktorým, i keď názorovo nesúhlasí, bude sa na tomto dôležitom zámere
spolupodieľať.
V uplynulom roku sa na Slovensku stalo aj veľa udalostí,
ktoré potvrdili, že súcitní, veľkorysí a obetaví byť vieme. Zvlášť, keď nás
všetkých zblíži nešťastie, ktoré pripraví našich spoluobčanov o život či
majetok. Potenciál spolupatričnosti je na Slovensku oveľa väčší, ako si často
myslíme a dokazuje, že Slovensko je krajinou dobrých ľudí. To je dôvod na
hrdosť a vďaku.
Milí spoluobčania,
keď hovorím o solidarite a spolupatričnosti, nemám
samozrejme na mysli solidaritu s tými, ktorí prekročili zákon a ktorým sa u
nás, žiaľ, dlho darí bez vyvodenia zodpovednosti za ich skutky. Dodržiavanie
pravidiel všetkými rovnako a povinnosť niesť zodpovednosť v prípade ich
porušenia – alebo jednoducho povedané zabezpečenie poriadku a férovosti v
reálnom živote – je naším najväčším dlhom po novembri 1989. Máme za sebou
dôležitý rok odhaľovania reality, ktorá nám chvíľami vyrážala dych. Z rôznych
zverejňovaných zvukových aj obrazových záznamov sme sa dozvedeli, že mnohí z
tých, ktorí mali slúžiť spravodlivosti a verejnému záujmu, stáli na opačnej
strane. Pre nikoho nie je príjemné vidieť, ako podozrivý z najťažších zločinov
uráža, ponižuje a korumpuje bývalého generálneho prokurátora, ktorý mu slúži.
Problémy, ktorým čelíme, nie sú malé, ale verím, že vďaka
poctivým a profesionálnym vyšetrovateľom a prokurátorom dnes už skutočne ide
o očistný proces. Samozrejme, iba ak sa
nezastaví, ale bude pokračovať ďalej. Biblická múdrosť hovorí, že keď pravdu
spoznáme, tak nás oslobodí. Kiežby toto naše poznanie bolo základom budúceho
roku, roku príležitostí.
Vymožiteľnosť práva, právna istota, rovnosť pred zákonom
– namiesto korupcie, formalizmu a zneužívania spravodlivosti. Toto by mali byť
jedny z najdôležitejších cieľov v najbližších rokoch. Bude k tomu treba
niekoľko reformných krokov, ktoré posilnia nezávislosť, ale najmä zodpovednosť
polície, prokuratúry a súdov. Férové prostredie je totiž základom fungovania
zdravého štátu.
Drahí spoluobčania,
minulý rok nám znovu ukázal, že pre mnohé skupiny ľudí na
Slovensku dôstojný život ani zďaleka nie je realitou. Rozprávala som sa s
ľuďmi, ktorí napriek každodennej tvrdej práci žijú v strachu z budúcnosti. So
ženami, ktoré roky zažívali násilie a nevedeli sa dovolať pomoci. S ľuďmi,
ktorí od malička žijú s pocitmi menejcennosti len kvôli príslušnosti k národnostnej
menšine či farbe pokožky. S ľuďmi, pre ktorých je tečúca voda a istota bývania
nedosiahnuteľným snom. S ľuďmi, ktorí sú objektom nenávisti pre ich inakosť, či
túžbu žiť rodinným životom tak ako ostatní. A s mnohými ďalšími, ktorí sú
vylučovaní nie pre svoje skutky, ale pre atribúty, ktoré nevedia ovplyvniť,
lebo im ich nadelil život sám.
Chcem oceniť statočnosť, neúnavnosť a silu týchto ľudí
postaviť sa osudu v situáciách, ktoré sú pre mnohých z nás nepredstaviteľné.
Všetci máme na Slovensku svoje miesto, svoj domov, právo na kvalitné služby od
štátu, právo sa začleniť a žiť dôstojne. Dať šancu prežiť dôstojný život iným
nijako neznižuje šancu prežiť dôstojný život nám. Naopak, začlenením ľudí
žijúcich na okraji či v núdzi vytvoríme sociálne aj ekonomicky prosperujúcejšie
Slovensko, ktoré bude lepším domovom pre nás všetkých.
Okrem zabezpečenia spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti
chcem spomenúť aj ďalšie výzvy, ktorým budeme v tomto roku a v budúcnosti
čeliť.
O necelé dva mesiace, v deň, keď bude volič opäť kráľom,
sa rozhodne, kto a v akej miere bude zastupovať občanov v zákonodarnom zbore.
Využime túto veľkú príležitosť a poďme, prosím, voliť.
Urobme z roku 2020 rok šancí a využitých príležitostí.
Dotiahnime zmeny v zdravotníctve tak, aby sme znížili počet odvrátiteľných
úmrtí. Aby sme zabezpečili dostatok lekárov, zdravotných sestier a podmienky,
ktorým budú pacienti dôverovať.
Vybudujme pevný systém dlhodobej starostlivosti o
seniorov, keďže sme najrýchlejšie starnúca krajina v Európskej únii a máme
nedostatok zariadení a personálu na počet obyvateľov.
Naplňme ambicióznymi krokmi naše záväzky v oblasti klímy.
Sme zrejme posledná generácia, ktorá môže urobiť kroky na záchranu planéty,
preto musíme konať. Postarajme sa o ochranu našich lesov, o čistotu ovzdušia a
o ochranu druhov, ktoré svojou činnosťou ničíme.
Často počujeme, že sme malá krajina, a teda veľa toho
nezmôžeme. Ale sila nápadov, inovácií, ktorými môžeme konkurovať svetu, nie je
závislá od počtu obyvateľov. Určite je však závislá od rozumného investovania
do vzdelania, vedy a výskumu.
Zamerajme sa na riešenie generačnej chudoby a nedostatku
bývania. Sme krajina s výrazne nižším počtom bytov na počet obyvateľov v
porovnaní s krajinami Európskej únie, bytový fond je často zastaraný a nebude
garantovať bezpečie. Myslime na generáciu mladých ľudí, ktorých potrebujeme na
Slovensku udržať, lebo na nich bude Slovensko stáť už o pár rokov.
Pamätajme na našu kultúru a naše kultúrne dedičstvo.
Pomáhajú nám objať krásu, ale spodobujú aj konflikt dobra a zla, oživujú
kolektívnu pamäť o pohnutých chvíľach našej minulosti, kladú otázky o mravnosti
vo verejnom priestore a o zmysle života.
Všetky tieto a ďalšie výzvy nemožno vyriešiť za jeden rok
a mnohé ani za jedno volebné obdobie. Všetky však potrebujú, aby sme v roku 2020 urobili konkrétne a reálne kroky k
zmene.
Nedajme sa odradiť veľkosťou cieľov, pred ktorými
stojíme. Sústreďme sa na cestu, na jednotlivé kroky, ktoré k nim vedú. Robme na
ich dosiahnutí poctivo, každý na svojom poli pôsobnosti, lebo len za ten
zodpovedáme.
Milí spoluobčania,
rozumiem vašim obavám z neistej budúcnosti, strachu o
svojich blízkych, o ich bezpečnosť a zdravie. Chápem, že niekedy cítite hnev z
neférovosti, ktorej ste vystavení. Tieto emócie nás však nemôžu paralyzovať. Budem
sa snažiť podporovať vás k tomu, aby sme sa chopili príležitostí a dokončili
premenu nášho Slovenska ako úspešného príbehu v strede Európy.
Je na to potrebná ešte jedna vec – a to je dôvera. Nielen
dôvera v ciele, ktoré si stanovíme, ale aj dôvera v inštitúcie. Napriek ťaživým
zisteniam o zlyhaní jednotlivcov, nestraťme dôveru v políciu, prokuratúru,
súdy, v naše nemocnice, hasičov, úradníkov. Mnohí z nich odviedli v minulom
roku kus dobrej práce, viacerí sa zachovali statočne, iní až hrdinsky, keď napríklad
zachraňovali ľudské životy. A napokon ani dôveru voči politikom. Nie všetci sú
nehodní. Nedajme sa otráviť rečami klamstiev a nenávisti. Máme skvelých ľudí –
práve ľudia sú najväčší potenciál našej krajiny.
Vážení spoluobčania,
nezabúdajme na to, že máme dôvod byť hrdí. Slovensku sa v
mnohých parametroch dobre darí, sme rešpektovaným a stabilným partnerom v
zahraničí, naši ľudia dosahujú skvelé výsledky na svetovej úrovni. Odstráňme
choroby mladej demokracie v podobe nedostatkov právneho štátu a naplno využime
potenciál, ktorý naše Slovensko má. Spoločne v spolupráci pri pestrosti názorov
a postojov, s úctou k pravde a s ľudskosťou. Nech je rok 2020 rokom naplnených
príležitostí.
Zvládneme to.
 |
| Přátelé ZELENÉHO ÚDOLÍ (dubler Pavlíka vlevo, ruský Horyna vpravo) |
Žádné komentáře:
Okomentovat